Kde nájdeme cestu? Pandémia COVID-19
Nad čím práve teraz rozmýšľate? Nad tým, ako sa stretnete so svojím partnerom/partnerkou alebo, ako si nalejete večer pri pozeraní televízora pohár vína? Každý máme iné predstavy o strávení času. Snažíme sa vyjsť s každým názorom. O čo nám vlastne tým ide? Vzájomne sa na seba pozeráme ako na mimozemšťanov. Inokedy môžeme mať pocity zamilovanosti alebo sa len tak mykáme a rozmýšľame, či sme svoj život prežili skutočne správne. Zamysleli ste sa nad tým niekedy aj vy? V živote máme rôzne prekážky, a samozrejme, aj pocity. Pre zmenu sa raz môžeme cítiť aj zle. Aký to má vlastne zmysel? Celý svoj život som len písal. Bol môj sen sa písaním jedného dňa presláviť. Vyšlo mi to? Možno len čiastočne, ale o to už teraz nejde. Všetci proste len žijeme svoje životy ďalej. Prežívame starosti i radosti a niekedy sa to zvykne aj pokaziť napr. ako práčka, ktorá len dočasne perie, ale tak to je so všetkým v našom svete. Nechceli by ste niekedy necítiť už nič? Byť emociálne prázdny ako hocijaký predmet z úbohého plastu. Nečinne sa pozerať na svet s očami, ktoré sa nikdy nezavrú. Nechceme to predsa každý? Nechce náhodou každý niečo úplne iné? Sny sa neplnia. To, po čom tak strašne túžime, sa nikdy nestane. Terajšia doba je jeden veľký zmätok. Naša spoločnosť je rovnako iba zmätok v prázdnote. Kde nájdeme cestu? Každá cesta je len nestála existencia. Túžby máme však aj tak. Túžime byť bohatý, slávny, príťažlivý, obľúbený aj milovaný. Máme osobitné túžby, ktoré sa síce niekedy aj prelínajú. Túžby nás poháňajú vpred. Dajú mi za pravdu všetci. Všetci niečomu veríme. Sme tým, akoby úplne posadnutí. Naše túžby posúvajú všetky hranice. Ten, kto povie, že mu v skutočnosti o nič nejde, len hovorí do vetra. Všetci máme niečo, čo je v našej hlave na piedestáli. Nato, že je náš život prekvapivo tak krátky, prežívame ho, akoby sa nás žiadne uzákonené pravidla priestoru, v ktorom žijeme, nedotýkali. Znie to tak úboho, keď sa snažíte niečo budovať, ale čas vám aj tak raz musí dojsť. Pandémia, ktorá postihla celý svet, ľudstvu znovu skrížila cestu. Predstaviť si toľko utrpenia, vo mne vyvoláva otrasné pocity. Najhoršie na tom je to, že sa to všetko ešte stále neskončilo. Musíme všetci začať poctivo bojovať! Nemôžeme zatvárať svoje oči pred pravdou a postaviť sa zákernej chorobe!
Komentáre
Zverejnenie komentára